Bombicovi raz dôjde koaličné mydlo
O internetových tvrďasoch, ktorí vedia všetko, kým sa ich niekto neopýta oficiálne
Mladí neodchádzajú zo Slovenska. Slovensko ich vyprevádza.
Keď tri štvrtiny mladých premýšľajú nad odchodom, nie je to generačná nálada. Je to vysvedčenie krajiny, ktorá sa roky tvárila, že budúcnosť je problém niekoho iného.
Prestali sme postovať. Nie žiť.
Keď sa zo sociálnych sietí stal open space pre cudzie ego, algoritmus a tri druhy reklamy na proteín
Keď veta chvíľu počká
O tempe, ktoré som si nasadila sama, a o oddychu, ktorý som si musela dovoliť.
Malá kríza môjho hlasu
O písaní do vetra, vnútornom zaseknutí a jednej žene, ktorá sa učí neodísť sama od seba.
Niektorí ľudia nechcú diskusiu. Chcú len lacnejší spôsob, ako ťa unaviť
O debate, ktorá nie je hľadanie pravdy, ale drobná administratíva cudzieho ega.
Muži nechcú ženu. Chcú rozhranie, ktoré sa tvári ako láska
O AI priateľkách, mužskej osamelosti, emočnej práci a lacnej napodobenine blízkosti.
Nie som nepríjemná
Len nie som pripravená každému uľahčiť jeho blbosť.
Technológia ma nerobí menej ľudskou
O umelej inteligencii, ženských obrazoch a o tom, prečo používať nástroje svojej doby nie je zrada, ale vedomá voľba.
Najpohodlnejšia lož je tá, v ktorej nevyzeráme ako zlí ľudia
Preto si ľudia nevyberajú pravdu, ale také vysvetlenie sveta, v ktorom ich vlastné pohodlie stále vyzerá ako morálka.
Ľudia si mýlia názor s osobnosťou
A potom sa čudujeme, že každá debata vyzerá ako pokus o vraždu identity.
AI nám nevezme dušu
Skôr ukáže, koľko ľudí ju už dávno nepoužívalo.
Internet dospel rýchlejšie než my.
Moja generácia rástla spolu s ním: od chaotického ihriska k presnému priemyslu na pozornosť. A teraz sa tvárime, že problém sú deti, nie svet, ktorý sme nechali prerásť cez nás.
Tichá hrdosť nie je arogancia
O pokore, vďačnosti a tom zvláštnom momente, keď si konečne dovolíte priznať, že aj vaše ruky niečo vybudovali.
Vec, ktorá nikdy neexistovala
O ľuďoch, ktorí nevedia povedať „nepoznám to“, a o tom, prečo mi niekedy najviac bezpečia dá práve priznané prázdne miesto v rozhovore.
Nie každý, kto zostarol, aj zmúdrel
O tom, že rešpekt k starším nemá znamenať ticho pred aroganciou — a že skúsenosť má váhu až vtedy, keď ju človek dokáže aj preskúmať.
Ešte neviem, a to je v poriadku
O luxuse nemať stanovisko v deň, keď sa svet rozhodne kričať, a o tom, prečo nie každá vec, ktorá žiada našu reakciu, má právo na naše vnútro.
Medzi poznámkou a textom
Slovenská vrstva pre veci, ktoré nechcem nechať zmiznúť.